Ako isto viete, GMO potraviny sú produkty vyrobené z organizmov, ktorých DNA bola upravená genetickým inžinierstvom, aby mali špecifické vlastnosti.

GMO sa vytvárajú na zvýšenie úrodnosti, odolnosti voči chorobám a škodcom, toleranciu na herbicídy, zlepšenie trvanlivosti alebo na obohatenie výživových hodnôt plodín. 

* Otázne je, či je to z dlhodobého hľadiska správny krok – to je aj najčastejší protinázor a obava.

História:

Genetické inžinierstvo sa začalo využívať v potravinárstve a agrosektore v 80. rokoch 20. storočia, pričom prvé geneticky modifikované plodiny boli komercializované v 90. rokoch.

Najbežnejšie GMO v agrosektore:

  • Sója, kukurica, bavlna, repka olejná (kanola), cukrová repa, a v niektorých krajinách aj papája, cuketa a baklažán.
  • Okrem plodín sa genetické inžinierstvo využíva aj v mikroorganizmoch na produkciu potravinárskych zložiek, ako sú enzýmy, vitamíny alebo prísady.
  • Väčšina GMO, ktoré sú povolené v EÚ, sa používa na výrobu krmiva pre hospodárske zvieratá. GMO však môžu obsahovať aj niektoré dovážané potraviny.

Ochrana európskeho spotrebiteľa:

  • Konzumenti v EÚ majú prísne chránené práva, vrátane povinného označovania GMO potravín.
  • Európska legislatíva zaväzuje výrobcov potravín a krmiva, aby na svojich výrobkoch označovali, či obsahujú GMO. (V prípade, že GMOpredstavujú minimálne 0,9% daného výrobku). V prípade že výrobok neobsahuje žiadne GMO, výrobcovia to môžu (ale nemusia) uviesť na obale.
  • V Európskej únii je povolenie GMO veľmi prísne regulované. Každý GMO produkt musí prejsť dôkladným hodnotením bezpečnosti pred schválením na pestovanie alebo predaj. V EÚ je povolených len malý počet GMO plodín na pestovanie. Ďalšie, prísne regulované, sú povolené na import a spracovanie. Oproti napríklad v USA – na trhu sú desiatky GMO plodín povolených na pestovanie a konzumáciu.
  • Na pestovanie je povolených len niekoľko GMO plodín, napríklad MON810 (kukurica). V niektorých krajinách (napr. Francúzsko, Nemecko) je pestovanie GMO zakázané, aj keď sú schválené na úrovni EÚ. Členské štáty EÚ majú právo rozhodovať o tom, či umožnia pestovanie GMO plodín na svojom území. Tento prístup umožňuje jednotlivým krajinám využiť mechanizmus “opt-out”, ktorý im umožňuje zakázať pestovanie geneticky modifikovaných plodín aj v prípade, že sú na úrovni EÚ schválené na použitie.
  • NGT (New Genomic Techniques), ako CRISPR, sú aktuálne v legislatívnej diskusii. EÚ zvažuje miernejšiu reguláciu pre tieto technológie.
  • V EÚ je používanie GMO zakázané v ekologickej poľnohospodárskej produkcii. Biopotraviny musia byť úplne bez GMO.

Bezpečnosť:

Podľa vedeckých inštitúcií, ako sú WHO a EFSA, sú schválené GMO potraviny považované za bezpečné na konzumáciu a nespôsobujú zdravotné problémy pri bežnom používaní. Pred schválením musí každé GMO prejsť komplexným hodnotením Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA). Sú však aj názory proti od iných inštitúcií a organizácií. O tom kúsok neskôr.

Svet a použitie GMO:

GMO plodiny sa dnes vo veľkom pestujú najmä v USA, Brazílii, Argentíne, Kanade, Indii a Číne.

  • V USA sú GMO bežne povolené a rozšírené. Najčastejšie GMO plodiny zahŕňajú sóju, kukuricu a bavlnu. Značenie GMO potravín je povinné od roku 2022, ale menej striktne ako v EÚ (napríklad sa používa označenie „bioengineered“).
  • Japonsko a Austrália majú stredne prísne regulácie a povinné označovanie.
  • Afrika a Latinská Amerika majú rozdielne prístupy – niektoré krajiny, ako Juhoafrická republika, aktívne pestujú GMO, zatiaľ čo iné ich zakazujú.

Riziká:

Ekonomické a sociálne obavy:

  • GMO môžu byť lacnejšie na pestovanie, ale prístup k ich technológiám je často kontrolovaný veľkými korporáciami, čo vyvoláva obavy o monopolizáciu trhu a závislosť farmárov, pretože bývajú patentované práve veľkými korporáciami (napr. Monsanto, teraz súčasť Bayeru).

Ekologické obavy:

Strata biodiverzity: GMO plodiny môžu vytláčať tradičné a pôvodné odrody rastlín, čím znižujú genetickú rozmanitosť. Ak sa geneticky modifikované rastliny rozšíria do voľnej prírody, môžu sa krížiť s divými rastlinami a spôsobiť ekologické zmeny.

Odolnosť škodcov a burín: Dlhodobé pestovanie GMO plodín odolných voči herbicídom a pesticídom môže viesť k vzniku superburín alebo superškodcov, ktorí sa stanú imúnnymi voči bežným prípravkom.

Zdravotné obavy:

Alergénny potenciál: Vloženie génov z jedného organizmu do druhého môže vytvárať nové proteíny, ktoré by mohli spôsobiť alergické reakcie.

Dlhodobé účinky: Kritici upozorňujú, že dlhodobé účinky konzumácie GMO potravín na zdravie nie sú úplne známe, pretože tieto technológie sú relatívne nové.

Etické obavy:

Zásahy do prírody: Genetická modifikácia rastlín je pre niektorých ľudí neprijateľná, pretože vnímajú genetické inžinierstvo ako zasahovanie do prirodzených procesov.

Náboženské a kultúrne dôvody: Niektoré náboženstvá alebo kultúry môžu považovať GMO za neetické alebo nesúladné s ich vierou, najmä ak ide o genetické úpravy zahŕňajúce gény zvierat.

• Niektoré experimenty s GMO zahŕňajú genetické manipulácie so zvieratami, čo vyvoláva otázky týkajúce sa ich blahobytu a dôstojnosti.

Možná kontaminácia a problémy pre bio (organické) potraviny:

Veterné opeľovanie alebo zmiešanie plodín počas prepravy môže viesť k neúmyselnej kontaminácii organických alebo ne-GMO polí. To ohrozuje certifikáciu biopotravín a pestovateľov, ktorí sa snažia vyhnúť GMO.

Závislosť od chemikálií:

Hoci sa tvrdí, že GMO znižujú potrebu pesticídov, niektoré GMO plodiny sú navrhnuté tak, aby tolerovali konkrétne herbicídy (napr. glyfosát). To môže viesť k zvýšenému používaniu herbicídov, čo má negatívny dopad na pôdu, vodu a zdravie ľudí v okolí fariem.

Riziko pre drobných farmárov:

V krajinách s nízkymi príjmami môže byť zavedenie GMO finančne náročné a malé farmy môžu byť vytlačené väčšími podnikmi, ktoré majú prístup k technológiám. To môže prispieť k sociálnej nerovnosti a úbytku tradičného spôsobu hospodárenia.

V EÚ existuje niekoľko organizácií, inštitúcií a skupín, ktoré vystupujú proti geneticky modifikovaným potravinám (GMO). Ich argumenty sa zameriavajú na ochranu životného prostredia, zdravia spotrebiteľov, biodiverzity a etických princípov:

1. Mimovládne organizácie (NGO)

Tieto organizácie sú aktívnymi kritikmi GMO a často vedú kampane proti ich zavádzaniu:

Greenpeace: Jedna z najaktívnejších skupín proti GMO. Tvrdia, že genetická modifikácia predstavuje hrozbu pre biodiverzitu, ekosystémy a ľudské zdravie. Požadujú úplný zákaz GMO v EÚ.

Friends of the Earth Europe: Kritizujú GMO pre ich ekologické dopady, monopolizáciu trhu veľkými korporáciami a riziká spojené s používaním chemických látok, ako sú herbicídy.

Slow Food Europe: Podporujú tradičné a ekologické poľnohospodárstvo a sú proti genetickej modifikácii, ktorú považujú za neudržateľnú a neetickú.

GM Freeze: Organizácia pôsobiaca v Európe, ktorá lobbuje za prísne zákony o GMO a za podporu potravín bez genetických modifikácií.

2. Politické strany a hnutia

Niektoré politické strany a hnutia v EÚ vystupujú proti GMO:

Zelení/Európska slobodná aliancia (The Greens/EFA): Politická skupina v Európskom parlamente, ktorá presadzuje zákaz GMO a podporuje ekologické a udržateľné poľnohospodárstvo.

Socialistické a environmentálne hnutia: Mnohé krajiny majú národné strany alebo hnutia, ktoré sa stavajú proti GMO, napríklad kvôli ochrane tradičného poľnohospodárstva.

3. Národné vlády a regulačné orgány

Niektoré členské štáty EÚ majú silný odpor voči GMO:

Francúzsko, Nemecko, Rakúsko, Maďarsko a Grécko: Tieto krajiny majú buď úplný zákaz pestovania GMO plodín, alebo veľmi obmedzujúce pravidlá. Tvrdia, že GMO predstavujú riziko pre zdravie a životné prostredie.

Regionálne orgány: Napríklad Taliansko má regionálne zákazy pestovania GMO, ktoré podporujú ekologické poľnohospodárstvo a ochranu tradičných plodín.

4. Vedecké a akademické inštitúcie

Hoci väčšina vedeckých organizácií považuje GMO za bezpečné, niektoré jednotlivé skupiny a vedci upozorňujú na riziká:

European Network of Scientists for Social and Environmental Responsibility (ENSSER): Skupina vedcov, ktorá upozorňuje na nedostatky v bezpečnostných štúdiách GMO a zdôrazňuje potrebu ďalšieho výskumu.

5. Spotrebiteľské organizácie

Tieto organizácie obhajujú práva spotrebiteľov a podporujú transparentnosť:

BEUC (The European Consumer Organisation): BEUC sa zasadzujú za dôsledné označovanie GMO potravín, aby spotrebitelia mohli robiť informované rozhodnutia.

Foodwatch: Táto organizácia kritizuje vplyv veľkých korporácií na potravinový systém a podporuje prísne obmedzenia GMO.

6. Náboženské a etické organizácie

Niektoré skupiny odmietajú GMO z morálnych alebo náboženských dôvodov:

Etické organizácie: Tvrdia, že genetická modifikácia porušuje prirodzené zákony a je neetická.

Náboženské skupiny: Niektoré kresťanské alebo tradičné skupiny považujú GMO za neprirodzené a nevhodné na konzumáciu.

Slovíčko na záver

Odpor proti GMO v EÚ nie je len otázkou vedy, ale aj verejného názoru, politiky, ochrany tradičného poľnohospodárstva a environmentálnych princípov. Organizácie proti GMO zohrávajú významnú úlohu pri ovplyvňovaní legislatívy a verejnej mienky, pričom EÚ udržiava jedny z najprísnejších regulácií na svete.

Hoci výskumy zatiaľ nepreukázali jednoznačné zdravotné riziká schválených GMO potravín/plodín, obavy pretrvávajú kvôli dlhodobým ekologickým, ekonomickým a etickým otázkam.

Budúcnosť:

Genetická modifikácia potravín by mohla pomôcť riešiť globálne problémy ako hlad, klimatické zmeny a degradáciu pôdy, ale naďalej je potrebný výskum a dôsledné hodnotenie ich vplyvu na ekosystémy a zdravie ľudí.


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *