Keďže ste pýtali recept na medovníčky, tak posielam tip na moje obľúbené cesto, ktoré sa veľmi osvedčilo aj na rôznych kurzoch varenia, ktoré som v minulosti viedla a verte, že okrem tých mojich dvoch mi rukami na kurzoch a akciách prešlo rukami stovky detí.

Čo potrebujeme:

• 500 g hladkej špaldovej múky mletej na jemno 
• 3 malé vajíčka
• 200 g kokosového (alebo iného) cukru mletého na jemno
• 125 g masla
• 2 lyžičky obľúbeného perníkového korenia
• 1 lyžička sódy (kopcom)
• 3 lyžice kvalitného medu (cca 125g)
• 1 vajíčko na potieranie

Ako na to?

Suché suroviny preosejeme a spolu premiesime. Pridáme všetko ostatné izbovej teploty. Cesto poriadne vyhnietime a necháme odstáť v chladničke do druhého dňa. Na druhý deň pokračujeme. Cesto by sa nemalo lepiť. Ak sa lepí, pomúčime valček a dosku. Rozvaľkáme na cca pol cm, vykrajujeme a pečieme pri 200 stupňoch približne 4 – 5 minút. Ešte teplé medovníky potrieme rozšľahaným vajíčkom izbovej teploty a necháme vychladnúť, až potom odložíme.

Chcete si ich ozdobiť? Voilà:

Nech sa páči, tu je recept na bielkovú penu a želám vám veľa zdaru a pevné nervy, aby vám to deti nezjedli za pochodu a vydržali tú skoro trojdňovú tortúru čakania na final medovníčky. Ale poviem vám, oplatí sa to. Skladujte v uzatvárateľnej nádobe.

Potrebujeme:

• 1 bielok
• 150-180 g práškového cukru – podľa toho ako hustú alebo redšiu chcete polevu (áno rodičia, čítate správne, ak sa cukru vyhýbate, tak tu to nepôjde. Treba si to vedieť užiť ako sa vraví, se vším všudy!
• Pár kvapiek citrónovej šťavy

Ručným mixérom alebo metličkou vymiešame bielok s pár lyžicami cukru, postupne pridávame tempo a aj zvyšok cukru. Na konci vyšľaháme pár kvapiek citrónovej šťavy. Poleva by mala byť hustá ale stále krémová ako vyšľahaný sneh, ktorý necháva špičku.

Aby sa nezabudlo, zopár zaujímavostí na záver…

(Info k medovníkom (odo mňa a pani Katky Nádaskej z knihy Rozmanitosť na tanieri)

Perník (alebo medovník) má v Nemecku dlhú tradíciu. Nemeckí pernikári boli vychýrenými majstrami a ich výrobky sa predávali v celej Európe. Manufaktúry na výrobu týchto dobrôt sa v západnej Európe začali rozmáhať koncom 11. storočia. Niekde sa vyrábali mäkké, inde to boli chrumkavé ploché placky, zatiaľ čo v ďalších mestách mali štvorcový tvar a boli hrubé a teplé. Raz to bol koláčik svetlý, inokedy tmavý, raz sladký, inokedy korenistý. 

“Hlavným mestom” perníkov je nemecký Norimberg. Lebkűchner, ako sa nazývajú tamojší výrobcovia korenistého medového pečiva, si tu založili svoj cech už v 14. storočí, bol to prvý pernikársky cech na svete a ešte aj dnes sa tu vyrába široká paleta perníkov.