Po dlhej a intenzívnej pracovno-dovolenkovej tour, čo sme za posledné týždne absolvovali, som si dnes počas vysnívaného odpočinku v Bešeňovej pri bazénoch s termálnou vodou uvedomila jednu vec, ktorá mi už dlhšie vŕtala v hlave.

Pred pár dňami sme spolu s deťmi na festivale LEPORELO v Košiciach pripravovali rôzne dobroty z ovocia, zeleniny, nepečené sladké guličky, špízy, bryndzovú nátierku a chlebíčky aj zelené smoothiečka. Masovka, veľmi príjemná, aj keď pre nás lektorov náročná.

Ale

Väčšina detí bolo perfektných, šikovných, zvedavých. ALE zažili sme všeličo… A nielen tu, ale aj na rôznych kurzoch varenia s detičkami sa stretávame so všeliakými názormi rodičov.

Posmešky, fóbie, predsudky

Všimla som si, že my, rodičia a dedkovci a babkovci, často krát vnucujeme deťom svoje názory. Je samozrejme normálne, že ich formujeme, ale prosím, prosím a ešte raz prosím, skúsme si ušetriť svoje predsudky k jedlu. Posmeškami alebo „nevinnými“ poznámkami totiž vsugerovávame deťom myšlienky a pri výbere potravín a skúšaní nového ich môžeme veľmi negatívne ovplyvniť.

Tabula rasa

Deti majú čisté a nepopísané chuťové poháriky. Sú medzi nimi samozrejme aj vyberavé deti – viac alebo menej; pri tých však treba mať pevné nervy a trpezlivosť. Niekedy neskôr prídu na to, že strava má byť pestrá tak, ako sme ich to učili, a tá naša snaha sa vráti.

Veď my ich tak formujeme a ovplyvňujeme: „toto nie“, „nedávaj si veľa špenátu“, „daj si radšej ovocie“, „ona to piť aj tak nebude“ či „bryndzu radšej nejedz, lebo kde je záchod“…

Podobné skvosty ich môžu poznačiť do budúcna. Napríklad tak, že nebudú mať zdravé návyky, budú holdovať fast foodu namiesto slow foodu a nevedia si samé natrieť rožok maslom.

Moje odporúčanie?

Nevyslovujme náš názor nahlas pred deťmi, než budú mať možnosť sami ochutnať a ohodnotiť jedlo. A ak nad špargľou ohŕňajú nosom, dajme im v budúcnosti ďalšiu šancu – chute sa v priebehu života menia a jedlo môže zachutiť až na niekoľko ochutnaní.